Prešlo pár rokov, po pekných chvíľkach ktoré neraz vystriedalo oblačno v podobe hádok, urážok, ponižovaní sa rozišli. Nie, nie je mi to ľúto. Keď som ju videla prvýkrát plakať bolo mi celkom jasné že tento vzťah je odsúdený na zánik. Jedine čo ma mrzí je ako si on neuvedomil čo má, mal ženu ktorá o neho skutočne stála, ktorá ho milovala. Za celý ich vzťah som počúvala od okolia samé narážky na vekový rozdiel, na to ako má Julo na viac. No prirodzene nikto nebral do úvahy akú silu by musela mať žena aby zvládla Julové narážky keď si vypije. A čo je vôbec ten vek? Kto a kedy určil že žena musí byť od muža mladšia? Nie, nefunguje to tak všade, človek príde do väčšieho mesta a zrazu vidí bieleho s čiernym, muža s mužom, ženu so ženou, to by mali v malej dedinke starosti vyše hlavy. Poznamenám že ja sama som vyrastala na dedine, aj keď tu nežijem a dlhé roky som mimo domova, čo ma urobilo tolerantnejšou, akékoľvek rozdiely sú pre mňa nepodstatné ak je vo vzťahu láska, keď vidím že je niekto šťastný. Naučila som sa tolerovať iných, nevnucujem nasilu svoje názory, zbytočne nekomunikujem s niekym kto mi vnucuje tie svoje. Doslova sa mi hnusia tabuľky ktoré si v hlave vytvorila samá spoločnosť, zdravý so zdravým, biely s bielym, krásny s krásnym. Čo sa ale stane ak náhodou počas života niekto vybočí, zdravý ochorie, krásny oškaredie.
Ja sama som na invalidnom vozíku, prešli ma obdobia keď som musela celému svetu dokazovať že na všetko údajne stačím. Snažím sa žiť úplne normálny život. Dokonca mám zdravého priateľa, slovo dokonca udávam schválne, samozrejme problém je to len keď prídeme na dedinu kde som vyrastala. Otázky typu: „ A on je fakt zdravý?“, pohľady či s tým mužom nie je niečo v poriadku ma vytáčali, ale už som proti ľudskej hlúposti imúnna. Preto sa rada vrátim na miesto kde žijem, kde keď ideme von je to úplne bežná romantická prechádzka. Ale vrátime sa k Julovi, Julo je sám, sem – tam si nájde známosť na noc, sem tam si vypije pouráža Luciu, veď samozrejme čo on by robil s takou starou. Ľudia sa smejú a prikyvujú a ja som radšej ticho. Sledujem komika Jula ako hrá to svoje divadlo o tom ako mu nezáleží.